Aby sa váš blog nestal obeťou vášho uponáhľaného a rýchleho života, venujte mu náležitú pozornosť. Ale ako? Dá sa to? Áno, musíte však trochu oklamať svoj mozog a vedieť čo naň funguje.
1# Majte plán
Aj tak si všetko nechávam na poslednú chvíľu a v minulosti som robila všetko tesne pred deadlinom. Čakať na nápad, ktorý príde ako zásah z jasného neba nefunguje. To je pomalé a veru i frustrujúce. Aby som písala, musí vedieť o čom písať. Ako to u mňa funguje? Spravím si kľúčové body a vkladám kopec odkazov na články, ktoré ma nakopli a s ktorými sa plne stotožňujem. Veľmi dôležitý je kvalitný rešerš. Googlujem. Keď mám tento krok za sebou, už potom napísanie blogu ide ľahko.
Prečo to funguje: v psychológií sa plánovanie úloh nazýva „implementačný zámer“. Je to komplexná vec a využíva sa pri tom predná časť vášho mozgu, prefrontálny kortex. Implementačné zámery znižujú prokrastináciu (tj. chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr). Bez plánu váš mozog hovorí: „új-ha, príliš náročné“. Pretože čelí veľkej, zložitej úlohe, akou je napríklad i písanie blogu. Bude sa snažiť odpútať a hľadať pozornosť niekde inde. S plánom budete mať cestu k cieľu jednoduchšiu. Prokrastinácia bude menej pravdepodobná.
2# Plánujte si samostatné úlohy
Plánovať a následne písať v jednom časovom horizonte preťažuje mozog. Rozdeľte si to na dve samostatné úlohy a zvýšite svoju efektivitu a dosiahnete lepšie výsledky. Mne pomáha ak si plánujem úlohy ako koncept v e-mailovej schránke. Na papieri škrtám a stáva sa to neprehľadné. V online verzii je to úhľadné a nič neprehliadnem.
Prečo to funguje: podnety v našom prostredí spúšťajú naše návyky. Naďalej sa pozerajte na tie isté štyri steny a budete pokračovať v myslení starým spôsobom. Ak chcete prelomiť kreatívny blok, prísť na nové nápady a potom začať písať, pomiešajte to a pracujte v rôznych prostrediach. Veľké priestory s dobrým prirodzeným svetlom a čerstvým vzduchom sú skvelé pre vznik nových myšlienok a nápadov. Takých kaviarní nájdete v každom slovenskom väčšom meste už kopec. Váš mozog sa v takom prostredí určite rozhýbe!
3# Píšte aspoň 15 minút denne
Jeden zahraničný bloger písal o sebe, že ako náhle má plán, sadne si za počítač, napíše si poznámku koľko je práve hodín, odloží veci, ktoré by ho mohli rozptyľovať a 15 minút píše. Nezáleží na tom, čo píšete. Daný bloger tiež doporučuje, že ak ste zaseknutý, tak len pokračujte v písaní o hocičom, až kým vám nepríde na um nová myšlienka. Vyskúšajte to, ono to funguje. A čo viac, až začnete a nájdete svoj „flow“, tak zistíte, že pokračujete až kým to nie je hotové.
Prečo to funguje: začať úlohu je často tou najťažšou časťou, a to najmä pri náročnej úlohe. Dobrou správou je, že akonáhle sme začali, tak pravdepodobne budeme pokračovať až do dokončenia práce. Toto sa nazýva efekt Zeigarnik. Váš mozog nerád začína úlohu, aby sa potom v strede zastavil. Bude trvať na dokončení úlohy. Preto sa budete cítiť nepríjemné a úzkostlivo, pokiaľ úloha nebude hotová. Začnite a vaša myseľ vás nakopne motiváciou, ktorú budete potrebovať.
4# Nastavte si deadline
Máte pocit, že dnes nenapíšete ani slovo? Robte tým pádom niečo iné. Určite máte aj iné veci na práci. Poznám to, že blog je bokovka a tým pádom nie je taký urgentný ako ostatné veci. Mozog unavuje, ak sa zacyklí a musí sa stále vracať a myslieť na určitú vec. Pomôže vám k tomu deadline. Mozog oklamete na určitý čas nebude dookola myslieť na úlohu. Pozor však na príliš dlhé deadliny. Čím kratší tým lepšie.
Prečo to funguje: motivácia je z psychologického hľadiska zložitá, ale s istotou vieme, že ako sa blíži deadline, tak stúpa i náš stres. Keď naše stresové úrovne rastú, tak sa mozog a telo pripravia na danú činnosť. Pustíme sa do toho a tvrdo pracujeme, aby sme úlohu dokončili. Tento jav je známy ako Yerkes-Dodsonov zákon. Žiadny deadline znamená nedostatok motivácie, aby sme sa rozhýbali. Ak ste svedomitý typ, ako som ja, vlastné deadliny budú fungovať. Ak nie ste, nájdite spôsob, ako poprosiť ostatných, aby vám stanovili deadliny.
5# Sústreďte sa na konečný výsledok
Čakanie na dovolenku je často tou najlepšou odmenou, však? Predstava, že ležíte pri bazéne, kokteil v ruke, žiadna zodpovednosť. Motivuje vás to?
To funguje aj pri písaní blogov. Vytváranie nových nápadov a písanie sa môže zdať náročné, no sústreďte sa na niečo iné. Nasmerujte svoje myšlienky k odmene. Pre mňa je odmenou, keď kliknem na tlačidlo publikovať. Ešte lepšia odmena je pozitívna odozva od fanúšikov a čitateľov.
Porozmýšľajte nad tým, čo by vás mohlo motivovať. Akú odmenu získate za písanie blogu? Koncentrujte sa na to, aby ste boli úspešný.
Prečo to funguje: existujú dva druhy cieľov. „Zamedzujúce“ (avoidance) ciele sú také, ktorým sa chceme vyhnúť – ako napr. stratiť publikom, pretože sme nenapísali blog za mesiac alebo aj viac. Potom sú tu prístupové (approach) ciele. To sú ciele, ktoré nás nútia k posunu vpred. Napríklad predstava bazéna a kokteilu je prístupový cieľ. Ako aj spokojnosť po stlačení tlačidla publikovať je prístupový cieľ. Všetko môže byť prístupovým cieľom, ak o tom správne premýšľate. Nevenujte pozornosť veciam, ktorým sa vyhýbate. Zamerajte sa na pozitívne veci, ktoré sa dostavia po splnení úlohy.
– Jana
